ZEMPLÍNSKÉ HÁMRE

Obec Zemplínske Hámre leží na úpätí Vihorlatských vrchov, ukrytá v Jozefovej doline pod Sninským kameňom.
Výnimočná poloha obce, rázovitý charakter okolitej prírody, bohatá banícka história a dobrosrdečnosť miestnych obyvateľov robia z našej obce miesto, kam sa neraz radi vracajú nielen rodáci z obce ale i návštevníci z rôznych kútov sveta.

  • 1809

    ROK ZALOŽENIA
  • 1278

    POČET OBYVATEĽOV
  • 19 km

    DĹŽKA TURISTICKÝCH TRÁS
  • 844,5 ha

    KATASTRÁLNA VÝMERA

HISTÓRIA OBCE ZEMPLÍNSKE HÁMRE

Osadu Josefsthal (Jozefova dolina) na úpätí Vihorlatských vrchov založil začiatkom 19. storočia podnikateľ Jozef Rholl. Jej vznik bol spätý s ťažbou železnej rudy, ktorá na tomto území prebiehala už oveľa skôr povrchovým spôsobom na pingových poliach. V osade bol vybudovaný dômyselný systém vodných kanálov, ktoré zabezpečovali prevádzku až štyroch hámrov. Postupne pribúdali aj ďalšie objekty – vysoká pec, garbiareň na spracovanie koží, zlievareň, vodná píla alebo kamenné murovanice pre potreby ubytovania robotníkov a samotného vedenia železiarní.

Zlievareň, vybudovaná v roku 1841 Štefanom Rhollom, bola veľmi známa výrobou poľnohospodárskeho náradia, pecí, zvaných Merkúr, či náhrobných krížov. Odliali tu aj umelecké sochy, z ktorých medzi najznámejšie patria sochy Herkula, zhotovené v roku 1841 a umiestnené na nádvorí kaštieľa v Snine a zámku v Užhorode, ďalej erb Rhollovcov, osadený na ich rodinnej kaplnke v Snine.

Pre spracovanie železnej rudy vo vysokej peci bolo nevyhnutne zabezpečiť dostatočné množstvo dreveného uhlia. To miestni obyvatelia pálili v milieroch. Aj po zániku železiarskej výroby sa milierstvo v Zemplínskych Hámroch udržalo prakticky až dodnes.

V r. 2015 bol v obci zriadený Hámorský náučný chodník so 14timi zastaveniami, ktorý má spolu s obecným múzeom a turistickým centrom za cieľ oboznamovať verejnosť s históriou obce a krásami okolitej prírody.